Martin | |
 | Prvá zmienka o Martine sa nachádza v donácii uhorského panovníka Ladislava IV. z roku 1284. Pre vznik a vývoj mesta v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha. Výrazný rozvoj Martina ako spoločensko-hospodárskeho strediska dolného Turca nastal v 1. polovici 14. storočia. Mestské privilégiá získal v októbri 1340 od panovníka Karola Róberta. Reformácia v 16. storočí prenikla i na Slovensko. K rozšíreniu reformácie v Turci prispeli Révaiovci. Rad-radom zakladali evanjelické zbory, a to tak, že celé katolícke farnosti sa stali evanjelickými zbormi. Prvý vznikol v roku 1544 práve v Martine. Po revolúcii r. 1848 sa Martin z hospodárskeho hľadiska nelíšil od ostatných turčianskych mestečiek. Martinčania sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom. Typickým zamestnaním žien bolo tkanie ľanového a konopného plátna, muži sa venovali prevažne roľníctvu, najmä chovu dobytka a remeslám. |
| Významnú úlohu v dejinách slovenského národa začal hrať Martin od Memorandového zhromaždenia 6. a 7. júla 1861. Proklamovalo ciele slovenského národa a jeho výsledkom bolo založenie Matice slovenskej a vznik troch slovenských gymnázií. Ustanovením Slovenskej národnej rady v Martine 30. októbra 1918 a vyhlásením Deklarácie slovenského národa bol prijatý základný štátoprávny dokument novovytvoreného štátu – Česko-slovenskej republiky. Revolučný zvrat roku 1989 Martinu pripravil aj ťažkú skúšku. Rozhodnutie o riešení konverzie začiatkom 90. rokov v strojárskom priemysle a rozpad východných trhov vyvolali rozhodujúcou mierou aj ekonomické problémy priemyslu a nárast nezamestnanosti v Martine a v okolí. Mesto je v rámci nového územno-administratívneho členenia od júla 1996 sídlom Okresu Martin v rámci Žilinského kraja. K 31. decembru 2003 žilo v meste 59 514 obyvateľov. | |
| Martin bol vždy centrom národného života Slovákov. Okrem Matice slovenskej je tu mnoho múzeí, Turčianska galéria, Divadlo SNP a veľa kultúrnych pamiatok. Jedinečný je i cintorín, kde odpočívajú najrôznejšie osobnosti slovenského kultúrneho života. | |
   | |
| späť na www.kunerad.sk www.rajecke-teplice.com | |